Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


História ľadového hokeja

28. 2. 2008

 História ľadového hokeja

Korene ľadového hokeja siahajú hlboko do minulosti v rôznych hrách so zahnutými hokejkami a okrúhlou loptičkou. O rozšírení týchto hier svedčia predovšetkým rôzne vyobrazenia už v staroveku (národné múzeum v Aténách - obraz chlapcov hrajúcich sa zahnutými palicami a loptičkou - 5000 rokov pred. n. l.); ďalej obrazy flámskych maliarov zo 16. storočia zachycujúcich mužov na ľade, ktorí mieria palicou na loptičku - bez súpera! - na cieľ = teda akýsi golf na ľade. Podobné svedectvá existujú aj z ďalších miest Európy, Ruska, Nemecka, Škótska i Anglicka.

 

K vlastnému vývoju ľadového hokeja, ako ho poznáme dnes, došlo v severnej Amerike v priebehu dvesto rokov. Keď v 16. storočí prenikli Francúzi do kraja Veľkých jazier, hrali tam indiánske kmene Huronov, Irokézov a Chippewayov na suchu i na ľade hru s palicami a loptičkou - BAGGATAWAY. Európski vojaci si so sebou priniesli hru založenú na podobnom princípe - HOGUET (čo je prapôvodný názov hokeja). Zo vzájomného vplyvu týchto hier vznikol LACROSSE, ktorý sa hrá na ľade i na suchu, ale bez korčúľ. Po vojne Francúzov s Angličanmi (1755-63) sa stali páni Kanady Angličania, ktorí zaviedli hru - HURLING, ktorú sa naučili v Indii, a výrazne pripomínala hokej, ale tiež škótske SHINNEY (SHINTY). V roku 1856 sa do Kanady premiestnil anglický pluk Royal Canadian Rifles, jeho vojaci sa v prístavoch Kingston - určitú dobu bol hlavným mestom, a Halifax učili počas voľna korčuľovať a keďže poznali hru SHINNNEY preniesli ju na ľad.

 

Spolu s Kingstonom a Halifaxom sa o posledný krok k ľadovému hokeju zaslúžil i Montreal, kde na McGillovej univerzite hrávali hru na ľade študenti, ktorí po prvý raz postavili do bránky aj brankára (súper, ktorý ho nemal mohol používať menšiu bránku). V roku 1878 študenti vypracovali prvé pravidla, ktoré určovali, že sa hokejka môže zdvíhať len do výšky ramien, protivník sa nesmel napadnúť zo zadu, nebolo povolené ho držať, kopať, blokovať podlezením ako v rugby a prihrávať dopredu. A podľa historikov tejto univerzity sa tu hralo tiež prvé stretnutie v ľadovom hokeji pod strechou, v roku 1875.

 

Skinney sa hralo s gumovou loptičkou, ale v tomto prvom stretnutí v hale už sa na ľade objavil predchodca puku - plochý a guľatý kus dreva. Gumový puk prišiel na svet v roku 1877 a podľa ústneho podania bol jeho tvorcom študent F.W. Robertson (autor prvých pravidiel hokeja) ktorý odrezal spodnú a dolnú časť guľatej loptičky. V roku 1900 - opäť podľa ústneho podania - vystrelil Francis Nelson na bránku a puk, ktorý ju preletel, zranil diváka. Nelson sa potom vydal do prístavu, kde kúpil starú rybársku sieť, ktorú zavesil do bránky. Časom, aby puk stále nelietal mimo hraciu plochu, sa začali používať mantinely - ohradenie - a postupom doby dostával hokej ďalšie a ďalšie úpravy až do dnešnej podoby.

 

Jedným z prvých známych propagátorov hokeja bol guvernér Kanady, lord F.A.Stanley. Hokej hrával tiež Princ Waleský, neskorší kráľ Eduard VII. (1901 - 1910) a vojvoda z Yorku, tiež neskorší kráľ. O rozšírenie hokeja v Európe sa zaslúžili predovšetkým anglický vojaci a študenti, ktorí sa vracali z Kanady. Jeho rozvoj urýchlil v tej dobe v Európe veľmi obľúbený "bandy" hokej na ľade, ktorý sa hral s guľatou loptičkou a jeho vznik sa datuje od prvej polovice 19. storočia.

 

 
Reklama